Uplynulá jeseň Niké ligy priniesla 108 zápasov. Niektoré boli vynikajúce, niektoré dobré a ako to býva, niektoré aj slabšie. Fanúšikovia na štadiónoch videli 309 gólov. Niektoré boli krásne, iné dôležité a z niektorých hráči veľkú radosť nemali, keďže na body nestačili. V každom prípade, bolo sa na čo pozerať. Na spanilú jazdu Slovana, na veľký progres Žiliny, ale aj na čakanie Michaloviec a Zlatých Moraviec na prvé víťazstvo. „Máme za sebou skvelú jeseň a už teraz sa teším na napínavú jar,“ povedal na úvod rozhovoru pre Našu ligu Stanislav Angelovič (41), bývalý ligový hráč, dnes mládežnícky tréner a televízny analytik, s ktorým sme sa spoločne obhliadli za prvou polovicou sezóny 2023/24.
Slovan Bratislava vlani kraľovali po jeseni s trojbodovým náskokom, teraz vedie pelotón až o sedem bodov, pričom počas osemnástich kôl prehral len raz. Kde vidíte príčiny medziročného zlepšenia belasých?
Slovan je zaslúžene prvý, lebo potvrdil kádrovú kvalitu, ktorou disponuje. Na začiatku mal majster pár strát, no potom sa natoľko rozbehol, že môžeme hovoriť o najlepšej polsezóne v jeho podaní za dlhšie obdobie. Výborné výsledky dosahoval v Európe a po obmene zostavy aj v Niké lige. Myslím si, že zlepšenie treba hľadať v správnej reakcii mužstva na kritiku v počiatočnej fáze sezóny. Zomkla sa kabína, k čomu určite dopomohol aj fakt, že káder je pomerne dlho pohromade. Áno, v lete odišli aj významní hráči, za všetkých spomeňme Čakvetadzeho či Greena, ale gro tímu zostalo a súdržnosť z belasých priam sála. Všetci ťahajú za jeden koniec povrazu, čo bolo cítiť v každej súťaži.
Viete si predstaviť, žeby sme v kontexte súčasnej fazóny Slovana mohli v tejto sezóne vôbec vidieť taký napínavý boj o titul ako v predošlom ročníku?
Platí klišé, že vo futbale je možné všetko. Pokiaľ však Slovan vytrvá v správnom nastavení, hráči budú ďalej ťahať za jeden koniec povrazu, tak belasí titul nielenže oslávia, ale radovať sa budú aj s výraznejším predstihom.
Futbalisti Slovana majú aktuálnu sezónu Niké ligy výborne rozohranú. Foto: TASR
Pre mnohých je prekvapenie, že nateraz hlavný vyzývateľ Slovana je družstvo MŠK Žilina. Aj vás to zaskočilo?
Všetci sme čakali, že najväčší súper Slovana bude znova Dunajská Streda, respektíve Trnava. Žilina však urobila fantastický progres a zaslúžene obsadila druhú priečku. Mužstvo je pokope už dlhý čas a dôležité bolo, že vedenie malo trpezlivosť s realizačným tímom trénera Jaroslava Hyneka. Jeho filozofia sa už prejavuje. Žilinčania hrajú ofenzívne a atraktívne, na čo sme u nich boli zvyknutí, ale na rozdiel od minulosti prestali strácať body so slabšími súpermi. V predchádzajúcich sezónach bolo pre nich typické, že vedeli zdolať každého a zároveň prehrať s každým. Dnes sú žlto-zelení stabilizovanejší a bola radosť sa na nich pozerať.
Na tretej priečke je Trnava, ktorá nestratila kontakt s čelom, hoci zažila európsku jeseň. Keď účinkovala na medzinárodnej scéne takto dlho naposledy, bolo to na jeseň 2018, a vtedy Spartak spadol do dolnej šestky. Prečo si teraz červeno-čierni počínali lepšie?
Trnavu treba naozaj vyzdvihnúť. Nielen za to, že prispela k historicky prvému dvojnásobnému zastúpeniu Slovenska v skupinovej fáze európskych pohárov. V predkolách vyradil Spartak dvoch silných súperov a hoci v Konferenčnej lige to už na prekvapenie nestačilo, chcel by som oceniť mužstvo a realizačný tím za herný i osobnostný vklad, vďaka čomu červeno-čierni postupne rástli. V Niké lige sa síce nevyhli zaváhaniam, ale v závere hrali výborne, získavali body aj u silných súperov. To, že Trnava nedoplatila na európsku účasť v lige, je aj výsledok vhodného doplnenia kádra po postupe do skupiny. Tréner Michal Gašparík ml. nemal k dispozícii úplne najširší káder, ale mužstvo si poradilo aj so situáciami ako strata rozbehnutého útočníka Marca Djuričina pre problémy so srdcom alebo naraz desať absencií. Skvele mužstvu pomohol počas hosťovania z Cypru Michal Ďuriš, ktorý výborne zapadol a strelil dôležité góly. Trnava náročnú jeseň zvládla so cťou, vzhľadom na okolnosti je tretie miesto výborné. Cítiť, že realizačný tím formuje hernú tvár mužstva už niekoľko sezón. Spartak je stále silnejší, dokáže zabrať aj v náročných chvíľach. Z mužstva takisto srší sila kolektívu, ale veľký podiel na tom má aj tréner Michal Gašparík ml., ktorý veľmi dobre dokáže pripraviť hráčov na zápasy.
Spartak, rovnako ako Slovan, absolvoval počas jesene súboje na dvoch frontoch - v Niké lige aj v Európskej konferenčnej lige. Foto: TASR
Tímy na štvrtej až siedmej priečke majú zhodne 29 bodov (Banská Bystrica, Dunajská Streda, Trenčín, Podbrezová). V prvých štyroch kolách jari budú tuho bojovať o účasť v hornej šestke. Trúfate si odhadnúť, komu spomedzi nich zostane povestný čierny Peter?
Nie, netrúfam. Ako fanúšik som veľmi rád, že nás čaká napínavý úvod jari. Ak niekto v minulosti kritizoval súťažný model, podľa ktorého dnes hráme, toto je ideálna odpoveď. Nevidím pre Niké ligu lepší model. Čaká nás boj o šestku, záchranu, baráže, titul, Európu… Stále je o čo hrať. Asi sme nečakali štvrté miesto Banskej Bystrice. Veľký faktor úspechu je Róbert Polievka. Ofenzíva stojí na ňom, ale solídne mu sekundujú aj Martin Rymarenko či David Depetris. V priebehu sezóny nečakane a atypicky odišiel od tímu tréner Michal Ščasný, no Dukla napriek tomu ďalej zbierala body.
Na piatej priečke je Dunajská Streda, čo môžeme označiť za sklamanie, keďže sme čakali, že bude znova atakovať Slovan. Počas jesene skončil pri tíme tréner Adrian Guľa, čo sa zdalo byť ešte v minulej sezóne nemysliteľné. Myslím si, že FC DAC to chvíľu potrvá, pretože nový kouč Xisco Muňoz zmenil herný štýl. Dnes je už u žlto-modrých na prvom mieste defenzíva. Myslím si, že zimná prestávka prišla vicemajstrovi vhod, pretože nový realizačný tím bude mať priestor dostať do hráčov svoje myšlienky. Určite čakám, že Dunajskostredčania začnú zbierať body. Majú na viac, ako je piata priečka.
Trenčín je dnes šiesty, pritom začal úžasne a bol aj na čele ligy. Nakoniec si mužstvo prešlo veľkou krízou, nevyhralo osem zápasov po sebe (0-4-4) a túto šnúru prestrihlo až v poslednom kole. Siedma Podbrezová tiež začala dobre, veľmi rád sa pozerám na jej zápasy. Horehronci majú svoju tvár, rozostavenie 3-4-3 majú zvládnuté a nech nastúpi hociktorý hráč, vyzerá dobre. Napokon tak trochu doplatili na málo hráčov v defenzíve, kde ťažko nahrádzali absencie. Pokiaľ sa k tomu pridali individuálne chyby, nastával problém. Dve prehry v závere so sumárnym skóre 0:9 im pokazili umelecký dojem. Stále je však všetko otvorené. Napriek spomenutým faktom sa mi veľmi páči robota trénera Romana Skuhravého a nepochybujem, že Podbrezová bude aj na jar silná.
Na ôsmej a deviatej priečke sú Ružomberok a Skalica. Očakávate, že do prvej šestky budú mať ďaleko, ale zároveň sa vyhnú boju o záchranu?
Áno. V Ružomberku prišlo počas jesene k zmene v realizačnom tíme a napokon tréner Ondřej Smetana urobil zmeny, ktoré viedli k tomu, že mužstvo zbiera body. Myslím si, že Liptáci ešte v kútiku duše poškuľujú po hornej šestke, preto stavili na účelnosť. Niekedy im to ide lepšie, inokedy horšie. V Skalici už dlhšiu dobu odvádza výbornú prácu tréner Pavol Majerník. Vzhľadom na silu kádra a podmienky stavil na pragmatický futbal. Záhoráci hrajú to, na čo majú. Nehrajú sa na nič, na žiadnu Barcelonu a to mi je sympatické. Vychádzajú zo zabezpečenej defenzívy a vyrážajú do rýchlych protiútokov. Stačí im málo šancí na gól, často neinkasujú.
Čo hovoríte na spodnú trojku?
Nehovoril by som úplne o spodnej trojke, ale o dvojke a Košiciach, ktoré v pozícii nováčika zažili veľmi ťažkú jeseň. Stavili na skúsených hráčov a mysleli si, že to pôjde lepšie. Napokon pristúpili k výmene trénera a šancu dostal Ján Kozák ml., ktorý potrebuje čas na stabilizáciu mužstva. Zatiaľ robil, čo mohol, prelomil desaťzápasovú sériu prehier a získal niekoľko bodov. V Košiciach majú zdravé finančné zázemie a nepochybujem, že to zvládnu. V zime určite vstúpia do kádra a verím aj v prácu trénera. V Slovane ukázal, že po otcovi zdedil trénerský cit. Teším sa, čo ukáže v podstate doma.
Košice počas jesene splácali nováčikovskú daň. Foto: FC Košice
A čo jedenáste Michalovce a posledné Zlaté Moravce?
Je smutné, že za celú jeseň nezvíťazili. Je to unikát a veľmi zlá vizitka. Myslím si, že si to rozdajú o predposledné miesto, ktoré bude znamenať baráž o účasť v Niké lige. Nuž a neúspešnejší z tejto dvojice vypadne priamo. V oboch tímoch pristúpili už aj k výmene trénera, ktorá podľa môjho názoru pomohla viac Michalovciam. Peter Struhár ukázal už v Ružomberku, že je pracovitý kouč a tiež, že vie, čo chce od mužstva. Na hre Zemplínčanov už cítiť jeho rukopis a osobne si myslím, že boli k prvému víťazstvu bližšie ako FC ViOn. Čo sa týka Zlatých Moraviec, uvidíme, ako v zime doplnia káder. Prišiel tam výborný a skúsený tréner Michal Hipp, no nie je to o ňom. Je to o hráčskom materiáli a o tom, čo sa z neho dá vyžmýkať. Sympatické mi bolo, že realizačný tím vytiahol aj v ťažkých zápasoch talentovaného Samuela Hodúra.
PÄŤ NAJ STANISLAVA ANGELOVIČA JESENNEJ ČASTI
NAJLEPŠÍ HRÁČ: Aleksandar Čavrič. V každom zápase bol o triedu inde ako ostatní. Má úžasnú športovú formu, ktorú si drží dlhodobo, čo nie je ľahké. Zdobí ho rýchlosť, efektivita, na Niké ligu až netypická úspešnosť v súbojoch jeden na jedného. Sympatické mi je, že keď dostane loptu, vždy hrá smerom k súperovej bránke. To je pre mňa základ.
NAJVÄČŠÍ OBJAV: Adrian Zeljkovič. Je to mladý chalan na poste defenzívneho stredopoliara, ktorý v Niké lige aj v Európskej lige ukázal veľký pokoj. Loptu si skvele preberá, prípadne prvým dotykom posiela spoluhráčom, pričom má neustále hlavu hore. Výborne dokáže zrýchliť hru, dôležitý je v prechode do ofenzívy. V Trnave si zastal miesto skvele.
NAJLEPŠÍ ZÁPAS: Dunajská Streda – Slovan Bratislava (3:1). V tomto zápase zažiaril domáci Fernand Goure. Pri góle na 1:0 sa presadil ľavačkou do rohu bránky, pred tretím gólom zase nezištne prihral Gavričovi. Ak by Dunajská Streda hrala stále takto, dnes by určite nebola na piatom mieste.
NAJVÄČŠÍ ZÁŽITOK: Nesúvisí to priamo s Niké ligou, ale pre mňa bol najväčší zážitok fakt, že som si mohol vo štvrtok pozrieť dva slovenské tímy v Konferenčnej lige. Toto určite nebudeme zažívať každý rok.
NAJVÄČŠIE SKLAMANIE: Výsledky Dunajskej Stredy, od ktorej som čakal oveľa viac na domácej i medzinárodnej scéne. Samozrejme, spomenúť musím aj skutočnosť, že Michalovce a Zlaté Moravce si nepripísali ani jedno víťazstvo.
STANISLAV ANGELOVIČ – FAKTY
- Narodil sa 26. marca 1982, pochádza z Lipian, hrával na poste pravého obrancu alebo stredopoliara.
- S futbalom začínal v Lipanoch, neskôr hrával za Prešov, prvé seniorské kroky na najvyššej úrovni robil v Interi Bratislava (2002 – 2005), ďalej hrával za FC Senec (2005 – 2007), izraelský Maccabi Netanya (2007 – 2008), Slovan Bratislava (2008 – 2009), MŠK Žilina (2009 – 2013) a kariéru ukončil v Svätom Juri (2013 – 2017).
- Je trojnásobný majster Slovenska (So Slovanom 2008/09, so Žilinou 2009/10 a 2011/12), vyhral Slovenský pohár (so Žilinou 2010/11), na jeseň 2010 štartoval so Žilinou v Lige majstrov.
- Slovensko reprezentoval vo všetkých mládežníckych národných tímoch od 15 do 20 rokov. Štartoval aj na Eure do 16 rokov v roku 1999 v Česku, kde naši mladíci dokráčali do štvrťfinále a v ňom nestačili na Nemecko (0:6).
- Dnes vo futbale pracuje ako mládežnícky tréner FK Vajnory, zápasy Niké ligy sleduje z pozície televízneho analytika.
- Jeho obľúbený zahraničný klub je FC Barcelona a hráč Lionel Messi.
- Riadi sa podľa životného motta: „Všetko je tak, ako má byť.“
- Je otec syna Xaviera (12), ktorý hráva za FK Vajnory.