Do sezóny vstúpil ako prvý útočník Michaloviec, no jeho sľubne naštartovanú kariéru pribrzdilo hororové zranenie. V septembrovom súboji 8. kola Fortuna ligy Matejovi Trusovi (18) po sklze spôsobil zlomeninu oboch kostí v holeni trenčiansky obranca Cole Kpekawa a štadiónom na Zemplíne sa ozval hrozivý výkrik. Stopér AS dostal červenú kartu a dlhodobý trest od disciplinárky, talentovaný mladík Michaloviec sa po operácii dozvedel informáciu, že ho čaká približne ročná pauza. So vzniknutou situáciou sa bije športovo. „Pomaly pracujem na svojom návrate. Verím, že sa na ihrisku objavím silnejší,“ povedal Matej Trusa v našom rozhovore približne po dvoch mesiacoch od nešťastného momentu.
Ako sa vám darí?
Ďakujem za opýtanie. Každým dňom je to lepšie,
každým dňom si môžem v tréningu viac dovoliť. Cítim sa dobre, pomaly sa vraciam
do bežného života aktívneho športovca. Je to fajn.
Akým spôsobom trénujete?
Môžem robiť všetky cviky, ktoré nesúvisia s
dynamickým pohybom. Najviac času momentálne trávim v posilňovni, prípadne v
plavárni. Cítim, že plávanie mi veľmi pomáha. V posilňovni zaberám na
stacionárnom bicykli, venujem sa stabilizačným cvičeniam.
Kedy začnete trénovať s loptou?
Najradšej by som bol, keby to bolo už ďalší týždeň, ale ešte si musím trochu počkať a ísť krok za krokom. Najskôr musím začať behať
a až potom sa dostanem k lopte. Verím, že v januári si už do nej budem môcť s
ľahkosťou ťuknúť.
Hneváte sa na protihráča, ktorý vám zlomil nohu?
Ani nie. Poukladal som si to v hlave. Ani vtedy ma
neovládla zlosť. Samozrejme, prežíval som rôzne emócie, ale dokázal som sa cez
to preniesť. Uvedomil som si, že aj také veci futbal prináša. Nie vždy je to
len o pekných chvíľach. Som s tým stotožnený a som pripravený na návrat. Verím,
že všetko pôjde čo najhladšie.
Zaujíma sa Cole Kpekawa o váš zdravotný stav?
Momentálne si nepíšeme ani netelefonujeme.
Krátko po zranení sa mi dvakrát ozval. Odvtedy sme neboli v kontakte.
Hovorí sa, že negatívne zážitky človeka posilnia.
Cítite, že sa vrátite silnejší?
Presne nad tým som uvažoval a týmto spôsobom sa ma
snažia smerovať aj ľudia v mojom okolí. Pre každého vo všeobecnosti je
najlepšie ísť ľahkou cestou. Tá však nemá človeku čo dať. Prežívam ťažšie
obdobie, s ktorým sa pobijem a verím, že mi to čosi dá do futbalového života.
Asi to tak malo byť. Možno ešte úplne nechápem význam veci, ktorá sa mi stala,
no verím, že v budúcnosti budem vidieť aj jej pozitívne aspekty.
Kto je vám dnes najväčšou oporou?
Najmä moja rodina, ktorá stojí pri mne od začiatku.
Podporujú ma aj všetci kamaráti. Bez nich by to nešlo. Takisto spoluhráči,
ktorí mi stále pripomínajú, že na mňa čakajú. Nikto mi nedal pocítiť, že už nie
som potrebný. Stále cítim podporu, všetci ma ženú dopredu.
Hneď po vašom zranení nastúpili vaši spoluhráči na
zápas v špeciálnych tričkách, v ktorých vám vyjadrili podporu. Hreje to pri
srdci aj teraz?
Samozrejme, bol to silný moment. Mám veľa
fotografií v mobile a keď mi je ťažšie, pozerám si tie, na ktorých hrám futbal.
Minule som natrafil aj na túto fotku. Ihneď som sa začal usmievať, keďže to
bolo veľmi pekné.
ŠOLTIS MU DAL VEĽA
Michalovce nevyhrali už šesť fortunaligových kôl a klesli
na 10. priečku tabuľky. Ako vnímate súčasnú fazónu z tribúny?
S chalanmi som v kontakte celý týždeň. Pravidelne
chodievam na štadión. Mužstvo sa nijako nezmenilo a v tréningu šliape tak, ako
má. To, že sa občas nedarí, je normálne. Kríza príde na každého. Teraz sa to
stalo nám. Nezbierame body, ale herný prejav nie je zlý. Videl som každý zápas
a neraz sme hrali pekný futbal. Škoda, že sme natiahli negatívnu šnúru a odniesol
si to tréner.
Čo je hlavný problém vášho mužstva?
Myslím si, že za tým môže byť len absencia
športovej šťasteny. V kabíne nemáme problémy, všetci chalani spolu super
vychádzajú. Každý je nastavený na to, aby makal ešte viac a aby sa nám opäť
začalo výsledkovo dariť. Verím, že keď budeme aj naďalej do toho dávať maximum,
všetko pôjde podľa predstáv.
Hnevá to o to viac, že nemôžete chlapcom pomôcť
svojimi výkonmi na ihrisku?
Áno, je mi to ľúto. Pozerám zápasy z tribúny a keď
sa spoluhráči tešia, teším sa s nimi. Keď sa im nedarí, mrzí to aj mňa. Hnevá
ma, že im nemôžem pomôcť na ihrisku k lepším výsledkom. Snažím sa ich podporiť.
V ťažkých chvíľach ma povzbudzujú a aspoň takto sa im to snažím vrátiť. Verím,
že to spolu zvládneme.
Šancu v prvom tíme Michaloviec vám dal tréner Anton
Šoltis. Škrie vás, že práve on doplatil na výsledkovú krízu?
Presne tak. Trénerovi vďačím za veľa. Vytiahol ma
do mužského futbalu, na tejto úrovni to bol môj prvý tréner. Dal mi toho veľa
nielen do futbalového, ale aj do osobného života. Myslím si, že spolu s
trénerom Jozefom Majorošom tvorili veľmi dobrý tandem. Škoda, no nič sa nedá
robiť. Aj takýto býva futbal.
Teší vás, že práve Jozef Majoroš ml. po ňom prevzal
žezlo?
Aspoň to je pozitívne. Nielen pre mňa, ale pre všetkých
chalanov. Poznáme sa a takisto dlhodobo odvádza skvelú robotu. Je to veľmi
dobrý tréner.
Nemáte ľahký žreb. Veríte, že dokážete zlomiť sériu
šiestich zápasov bez víťazstva?
Každý zápas je ťažký. V našej lige je jedno,
ktorému súperovi čelíte. Najdôležitejší a najnáročnejší zápas je vždy ten,
ktorý nasleduje. Čaká nás Dunajská Streda. Verím, že tentoraz to už prelomíme.
PRVÝ SA PRIHOVÁRA KIRA
Sezónu ste začali v základnej zostave. Mrzí vás, že
zranenie prišlo v čase, keď ste mali skvele naštartovaný nový fortunaligový
ročník?
Mrzelo by to aj v čase, keby sa mi nedarilo. Takáto
vec vás nikdy nepoteší. Samozrejme, sklamanie bolo o to väčšie. Darilo sa mi a
každý mi hovorí: „Škoda, že sa ti to stalo práve teraz.“ Verím, že keď sa
vrátim, rýchlo sa do toho dostanem a bude to ešte lepšie ako predtým.
Sidibe Modibo sa má triasť o miesto v zostave?
Sme kamaráti (smiech, pozn. red.). Samozrejme, sme
aj konkurenti, ale medzi nami bude určite zdravá súťaživosť. Jeden druhému si
navzájom prajeme.
Michalovce vždy zoženú zaujímavé posily v priebehu
sezóny. Je o to ťažšie pre domácich hráčov bojovať o miesta v zostave?
Konkurencia je prospešná. Posúva nielen
jednotlivcov, ale aj mužstvo ako celok. Keď má tréner na výber viacero
možností, hráčov to tlačí vpred. Vnímam to len pozitívne.
Mladí domáci hráči začnú často sezónu v základnej
zostave, no neznamená to, že v nej aj zotrvajú. Nevyvíja to tlak na chlapcov?
Platí to nielen o mladých. To, že vám patrí miesto
v zostave na úvod ligy, neznamená, že ho máte garantované na celý čas. Je to
pozitívne. Keď vidíte, že prišiel nový hráč na váš post, snažíte sa byť lepší.
Vo futbale aj v živote je to prirodzené. Chcete sa stále zlepšovať, aby ste
boli lepší ako iní.
Posily prichádzajú často päť minút po dvanástej. Je
to náročné na zohranie sa?
To je asi najväčší problém. Každý hráč má inú
typológiu. Vždy sa snažíme o to, aby sme sa čo najrýchlejšie spoznali. Na
tréningoch pracujeme a robíme maximum pre to, aby sme si čím skôr začali
rozumieť aj naslepo.
Ako sa príchod viacerých hráčov po začiatku sezóny
prejavuje na klíme v šatni?
Nikto nemá problém so žiadnym novým hráčom. Všetci
chalani, ktorí prišli, sú super. Vieme sa porozprávať nielen o futbalovom, ale aj
osobnom živote. Ako prvý sa im vždy prihovorí náš brankár Matúš Kira, ktorý
zastáva funkciu pokladníka. Pripomenie im, že treba zaplatiť zápisné. Keď to
spravia, všetko je v poriadku.
PÁČI SA MU ŠPORAR, ALE AJ PRÍBEH BOŽENÍKA
Vždy ste boli útočník?
Vyprofilovalo sa to časom. Pamätám si ešte letný
tréning, keď ma Anton Šoltis posunul do útoku a ja som si v hlave povedal:
„Konečne si to niekto všimol.“ Veľmi ma to potešilo, pretože rád strieľam góly
a mám radosť, keď takýmto spôsobom môžem pomôcť tímu.
Predtým ste nastupovali na akej pozícii?
Na poste ofenzívneho stredopoliara, resp. klasickej
„desiatky“. Prípadne mi patrila pozícia krídelníka.
Na hrote sa vám teda páči viac?
Jasné, je to super.
Kto je spomedzi ligových útočníkov váš vzor?
Spomenul by som najmä Andraža Šporara zo Slovana
Bratislava, ktorý je topkanonier. Sledujem aj Roba Boženíka v reprezentácii.
Veľmi mu prajem. Chalan sa snaží a aj to vie. Jeho príbeh pre mňa predstavuje motiváciu. Veľmi sa teším z jeho gólov, zaslúži si to.
NIKDY NEBOL REPREZENTANT
Kto vie, či by zdravý Matej Trusa nemal dnes za sebou prvé kvalifikačné štarty v reprezentácii do 21 rokov. Róbert Boženík sa posunul do prvého mužstva, David Strelec a Ľubomír Tupta sú zranení. „Nikdy som nebol súčasťou žiadneho národného tímu,“ povedal Matej Trusa. Čo nebolo, môže raz byť…
MATEJ TRUSA – FAKTY
- Narodil sa 29. novembra 2000 v Michalovciach, je slobodný, nastupuje na poste útočníka za MFK Zemplín.
- Celý futbalový život strávil v Michalovciach.
- Vo Fortuna lige debutoval 16. februára 2019 v zápase so Sereďou (1:0).
- V našej najvyššej súťaži nazbieral zatiaľ 14 štartov, v ktorých strelil dva góly a videl jednu žltú a jednu červenú kartu.
- Jeho kariéru pribrzdila dvojitá zlomenina nohy, ktorú utrpel v septembri v zápase 8. kola aktuálnej sezóny Fortuna ligy proti Trenčínu.
- Jeho obľúbeným zahraničným klubom je FC Liverpool, obľúbeným hráčom Cristiano Ronaldo.
- Riadi sa životným mottom: „Buď vďačný za to, čo máš a budeš úspešný vo všetkom, čo robíš.“