Futbalový život prináša rôzne zaujímavé situácie. Svoje by o tom vedel rozprávať aj nový kouč MFK Zemplín Michalovce Peter Struhár (39). Pred dvomi rokmi vletel do Niké ligy ako kométa. Z pozície trénerského debutanta v našej najvyššej súťaži priviedol Ružomberok k zisku druhého miesta. Po sezóne 2022/23 však na Liptove skončil, pretože nesplnil stanovené ciele. Bez roboty ale martinský rodák dlho nezostal. Pred zápasmi 9. kola sa dohodol na zmluve s poslednými Michalovcami, ktoré krátko predtým prepustili Mareka Petruša. Nuž a vyšlo to tak, že debut na novej adrese absolvoval práve v Ružomberku (0:0). „Získali sme bod, s ktorým sme boli spokojní,“ priznal okrem iného v rozhovore pre Našu ligu Peter Struhár.
Špecifickejší úvod nového angažmánu ste si asi nemohli predstaviť.
Veru tak, vyšlo to zaujímavo. Môj príchod do Michaloviec sa udial veľmi rýchlo a veľmi dobre som vedel, aký zápas na Zemplín čaká. Napokon sme získali bod za bezgólovú remízu, s ktorým sme boli spokojní.
Je to paradox, ale pri premiére na lavičke Michaloviec ste zrejme výrazne lepšie poznali mužstvo súpera ako to vaše. Bola to pre vás výhoda?
Áno, to nepopieram. Tým, že u nás prišlo k zmene trénera, boli sme pre súpera menej čitateľní, nový kouč totiž vždy prinesie niečo nové. Nuž a ja som zase do detailov poznal Ružomberok. Určite to pre nás bola výhoda.
Ako budete teda spomínať na tento zápas?
V prvom rade naň určite nikdy nezabudnem, keďže bol špecifický. Nikdy by mi ani len na um neprišlo, že novú trénerskú kapitolu odštartujem práve v Ružomberku ako súper. Chalani predviedli veci, ktoré sme od nich chceli. Náš cieľ bol bodovať a to sa nám podarilo. Verím, že sebadôvera tímu vzrastie.
Nezabočili ste omylom do šatne domácich?
Nie, ale išiel som sa pozrieť do vipky, takže okolo šatne Ružomberka som prešiel.
Aké boli stretnutia s domácimi? Predsa len, z Ružomberka sa vám po dvoch rokoch odchádzalo ťažko.
Vedel som, že sa mi končí zmluva a čakal som, ako sa zachová vedenie klubu. Áno, nesplnili sme hlavný cieľ, neúčinkovali sme v hornej šestke, ale na jar sme odohrali dobré zápasy a určite sme patrili medzi tie lepšie mužstvá. Veril som, že budem pokračovať vo funkcii. Chcel som ďalej rozvíjať hráčov, videl som na to priestor. Manažment sa rozhodol nepredĺžiť mi zmluvu, a tak som sa klubu poďakoval za šancu viesť mužstvo v najvyššej súťaži. Oddýchol som si od futbalu, venoval som sa štúdiu, absolvoval som stáž v USA a potom som si začal hľadať klub. Už to vyzeralo tak, že sa upíšem druholigovej poľskej Bielsko-Bialej, ale napokon to nevyšlo. Mal som ponuku aj zo Slovenského futbalového zväzu, ale nechcel som sa vrátiť k mládežníckemu futbalu. Keď ma oslovili Michalovce, veľmi ma potešila možnosť ísť späť do Niké ligy. Ale aby som odpovedal na otázku, stretnutia s Ružomberčanmi boli príjemné, necítim žiadnu pachuť. Na Liptove som spoznal veľmi dobrých a zanietených ľudí. Rešpektoval som rozhodnutie predstavenstva klubu. Na pôsobenie v Ružomberku budem spomínať len v dobrom.
Dnes ste teda už na novej adrese, v Michalovciach. V čom vidíte podobnosti a rozdiely klubov zo Zemplína a Liptova?
Podobnosti nevidím… Oba kluby majú inú filozofiu. Michalovce sú rodinnejší klub, jeho funkcionári majú k futbalu vrúcnejší vzťah, sú v ňom viac zainteresovaní. Teším sa na prácu so zahraničnými hráčmi, ktorých sme v Ružomberku nemali. Verím, že ma to posunie vpred.
Prvýkrát budete pracovať s rôznymi kultúrami a pri práci využívať angličtinu. Je to pre vás výzva?
V prvom rade sa na to teším. V angličtine som sa trochu zdokonalil aj v priebehu voľna, pretože som bol v Amerike. Teraz mi to príde vhod. V Michalovciach máme Japonca, Gréka, Srba, Ukrajinca i hráčov z Afriky. Takisto hráča, ktorý po anglicky nevie skoro nič, takže používam francúzsky translátor. Je to zaujímavé a verím, že každého z nás to môže posunúť vpred. Výhoda je, že môj asistent Patrik Durkáč zažil niečo takéto už v Senici, takže má skúsenosti s multinárodnou šatňou.
Čo hovoríte na skutočnosť, že v kádri máte aj staršieho hráča ako vy?
Každý tréner by chcel mať v kádri hráča ako Igor Žofčák. Je to profesionál a verím, že potvrdí to, čo sa o ňom hovorí. Teda, že dokáže plniť funkciu predĺženej ruky trénera v šatni. Zo vzájomného rozhovoru som vycítil, že je stále veľmi motivovaný. Má síce už 40 rokov, no dokáže byť nesmierne prospešný pre kolektív. Chce sa vždy odovzdať v prospech mužstva. Milo ma prekvapilo, v akej je kondícii.
V kádri máte aj iného zaujímavého hráča, Holanďana Gina van Kessela, ktorý v minulosti žiaril v Trenčíne, no aj pre problémy s gamblingom padol na dno a teraz sa v Michalovciach snaží o reštart. Ako na vás pôsobí?
Aj negatívne veci vás posúvajú vpred. Zatiaľ som v Michalovciach len pár dní, no Gino sa mi veľmi páči. Myslel som si, že bude viac zanedbaný, ale je asi na 80 percentách svojich kondičných možností. S každým tréningom rastie a vidieť, že má čo dať tomuto mužstvu. Robí všetko pre to, aby sa mu reštart kariéry podaril. Túži vo futbale ešte niečo dokázať. Má na to všetky predpoklady.
V Ružomberku ste vo svojej prvej sezóne získali ligové striebro. Aký cieľ si dávate do prvého ročníka v Michalovciach?
Chceme získavať body, byť nepríjemný súper pre každého. Do zimy by sme radi dostali za seba aspoň troch – štyroch súperov. Je tu zaujímavý potenciál, hráčov chcem zlepšiť kondične, herne i takticky na vyššiu úroveň, aby sa stali atraktívnymi pre trh. Takisto by som rád do prvého tímu vytiahol mladých chlapcov z akadémie.
V Ružomberku sa vám podarilo dosiahnuť naozaj husársky kúsok. Trúfate si na niečo podobné aj v Michalovciach?
Vždy sa dá dosiahnuť veľký úspech, treba veriť a ísť tomu naproti. Dobrú príležitosť na to predstavuje napríklad aj Slovnaft Cup. V prvom rade sa však chceme posunúť vyššie v tabuľke Niké ligy.
PETER STRUHÁR – FAKTY
- Narodil sa 17. januára 1984 v Martine, pôsobí v pozícii hlavného trénera MFK Zemplín Michalovce.
- Počas aktívnej kariéry nastupoval na stopérskom poste.
- S futbalom začínal v rodnom Martine, kde si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami.
- Na seniorskej úrovni nastupoval za Martin, SK Hranice (Česko), Turany, Slovan Bratislava, Petržalku, 1. FC Slovácko (Česko), Nyíreghyázu (Maďarsko), Dunajskú Stredu, Kapfenberg (Rakúsko), Nitru, Lombard Pápa (Maďarsko), Čeladice a na záver aktívnej kariéry hrával na amatérskej úrovni za Oravské Veselé.
- S profesiou trénera začínal pri dorastencoch Vrútok, ďalej pracoval pri mládeži Ružomberka a popri tom viedol výber stredného Slovenska v kategórii do 14 rokov. Trénoval aj Oravské Veselé, následne sa v Ružomberku posunul na post asistenta trénera k Ladislavovi Peckovi v druholigovej juniorke. Keď vedenie MFK zrušilo béčko, zamieril k dorastencom Martina a odtiaľ sa vrátil do Ružomberka na post hlavného trénera na začiatku sezóny 2021/22.
- V sezóne 2021/22 obsadil s Ružomberkom druhé miesto. V nasledujúcom ročníku 2022/23 sa s MFK neprebojoval do hornej šestky. Liptáci však vyhrali skupinu o udržanie sa a dostali sa až do finále play-off o poslednú miestenku do Konferenčnej ligy, v ktorom nestačili na domácu Žilinu (1:3). Následne Peter Struhár pri tíme Ružomberka skončil. Na lavičke Ružomberka absolvoval 66 zápasov s bilanciou 30-23-13.
- Bez práce dlho nezostal, po ôsmich kolách tohto ročníka nahradil pri kormidle Michaloviec Mareka Petruša. Pri debute remizoval na pôde Ružomberka 0:0.
- Jeho obľúbený zahraničný klub je Real Madrid a hráč Virgil van Dijk.
- Riadi sa podľa životného motta: „Som díler drogy zvanej pohyb.“