Michalovce vyrukujú do novej fortunaligovej sezóny so zaujímavou posilou. Ich novým hráčom sa stal útočník Blažej Vaščák (34), ktorého skúsenosti môžu byť cenným artiklom Zemplínčanov v nasledujúcej sezóne. Pre ostrieľaného matadora to bude už 16. klub v jeho profesionálnej kariére, počas ktorej si obliekol aj reprezentačný dres, s Petržalkou si zahral Ligu majstrov a legionársky chlebík okúsil v Taliansku, Česku a v Poľsku. „Podpísal som zmluvu na pol roka, potom sa uvidí čo ďalej,“ povedal okrem iného v rozhovore pre Fortunaliga.sk rodák z obce Široké.
Naposledy ste pôsobili v Senici, ako sa zrodil váš návrat na rodný
východ?
Je to najmä zásluha trénera
Antona Šoltisa, s ktorým sa veľmi dobre poznáme. Už minulý rok mi umožnil
pripravovať sa v Michalovciach. Teraz sa situácia zopakovala a napokon to
všetko vyústilo pred dvoma týždňami až do toho, že som tu zostal.
Čím vás tréner presvedčil?
Poznáme sa dlho, v Petržalke
sme spolu hrávali. Spolupracovali sme už skôr a to v čase, keď
začínal trénerskú kariéru. Trénoval vtedy košické béčko a ja som sa
pripravoval s jeho tímom. Vždy mi vyšiel v ústrety. Je to mladý a
perspektívny tréner, ktorý výsledkami ukazuje, že si zaslúži miesto vo Fortuna
lige. Verím, že sa mu dokážem odvďačiť výkonmi na ihrisku a tým, že
dosiahneme dobré výsledky. Chcel by som v Michalovciach zažiť sezónu,
ktorú všetci budú hodnotiť ako úspešnú.
Máte za sebou víťazstvo 3:1 v generálke nad Lokomotívou Košice. Ako sa na ihrisku zžívate s novým kolektívom?
Cítim zápasové resty, pretože
naposledy som hral proti Zlatým Moravciam asi dva mesiace dozadu. Ešte to
určite nie je ono. Mužstvo však dobre poznám, keďže som sa v Michalovciach
už pripravoval. Verím, že to nebude komplikované, časom sa bude spolupráca
zlepšovať a odzrkadlí sa to aj na výkonoch a výsledkoch.
Michalovce v minulej sezóne zvládli svoje pôsobenie v skupine
o záchranu. Čo hovoríte na kvalitu mužstva?
Na nejaké predpovede je ešte
skoro. Až súťaž ukáže, na čom sme. Po piatom-šiestom kole budeme
múdrejší. Verím, že latku z minulej sezóny v podobe ôsmeho miesta
nepodlezieme a že sa nám podarí zachytiť úvod súťaže. Chceme súperov
poriadne trápiť. Treba ísť od zápasu k zápasu a uvidíme, na čo to bude
nakoniec stačiť.
V kabíne sú mladíci aj skúsení hráči, domáci futbalisti aj
legionári. Kolektív sa vám pozdáva?
Zatiaľ áno. Chlapcov poznám,
nemám žiadny problém zaradiť sa do tímu. Verím, že káder je dobre vyskladaný
a že sa to ukáže už v najbližšom zápase. Chceme sa prezentovať
tímovými výkonmi, ktoré by nám mohli priniesť dobré výsledky.
Posledné roky ste strávili na Záhorí, už vás to aj ťahalo na rodný
východ?
Priznám sa, že momentálne je
prestup do Michaloviec pre mňa asi najlepšia vec, aká sa mohla stať. Som doma,
čakáme prírastok do rodiny. Udalosti posledných dní teda vnímam veľmi
pozitívne. Pomaličky som už rozmýšľal aj nad inou cestou a do toho sa
naskytla ešte takáto možnosť. Som veľmi rád, že môžem hrať najvyššiu súťaž
a ešte aj v blízkosti domova. Nemám sa absolútne na čo sťažovať.
V poslednom období ste častejšie menili dres. Je teda ten správny
čas usadiť sa?
V mojom veku už plánovať
niečo na dlhšie obdobie nie je jednoduché. Človek nikdy nevie, dôležitý bude
zdravotný stav. Nepozerám sa do diaľky, aspoň čo sa týka futbalového života.
Vychutnávam si každý okamih na ihrisku a skutočnosť, že môžem ešte hrať
najvyššiu súťaž. Ako dlho? Neviem... To ukáže čas. Chcem byť prospešný pre
mužstvo a čo bude ďalej, to nechávam otvorené.
ODLOŽENIE ZÁPASU PRE OSÝPKY EŠTE NEZAŽIL
Mrzí vás odloženie úvodného fortunaligového zápasu so Žilinou?
Určite. Chceli sme sezónu otvoriť
zápasom pred domácim publikom. Sú veci, ktoré nemôžete ovplyvniť a toto je
jedna z nich. Možno to v konečnom dôsledku bolo aj prospešné, keďže
stále nemáme uzavretý káder. Týždeň navyše nám zrejme padne vhod.
Máte za sebou sedemnásť rokov profesionálnej kariéry. Stretli ste sa
niekedy s niečím podobným ako teraz - že by sa musel zápas odkladať pre
osýpkovú epidémiu v regióne?
Odložených zápasov som
v kariére zažil určite dosť, ale tento dôvod? To je asi naozaj prvýkrát,
čo som to počul. V živote sa môže stať hocičo a aj na sklonku kariéry
môže človeka postretnúť niečo, s čím absolútne nerátal.
Sezónu napokon odštartujete v Dunajskej Strede, tešíte sa?
Veľmi. Kvôli takýmto zápasom
hráte futbal. Je veľmi príjemné, keď prídete na nový štadión, ktorý je takmer každý zápas plný a vždy je na ňom pravá futbalová atmosféra. Takéto
zápasy hrám najradšej. Všetci sa veľmi tešíme. Verím, že podáme dobrý výkon
a súpera natoľko potrápime, že mu ukradneme aj nejaký bod. Uvidíme po zápase.
Radi by ste zrejme využili nahustený program DAC...
Môže to byť výhoda, ale aj
nemusí, keďže sú rozohratejší. Pozeráme sa najmä na seba.
PO FUTBALOVEJ KARIÉRE CHCE POMÁHAŤ HRÁČOM
Koľko sezón by ste radi ešte odohrali na najvyššej úrovni?
Neviem, naozaj sa mi to odhaduje
ťažko. Som zdravý, cítim sa dobre. Nemám problémy, ktoré by ma limitovali.
Futbal mi chutí. Pokiaľ sa takto budem cítiť aj ďalej, chcel by som hrať čo
najdlhšie. Ale... človek mieni a pán Boh mení. Podpis zmluvy s Michalovcami
som napríklad vôbec neočakával a nakoniec prišla takáto šanca. Veľmi si to
vážim, no dokedy tu zostanem a či ešte pôjdem niekam inam, tak to naozaj
nemám poňatia.
Čo by ste radi robili po kariére?
Nejaké veci som rozbehol už
teraz. Koniec futbalovej kariéry nebýva jednoduchý, zamýšľam sa nad tým už pár
rokov. Na Slovensku existuje skupina futbalistov, ktorá založila hráčsku
asociáciu. Som jej súčasťou a asi týmto smerom by som sa chcel vydať.
Pracujeme na tom, aby táto asociácia fungovala tak ako v iných krajinách.
Viete si predstaviť, že by ste sa pre túto vec nadchli takým spôsobom, aby
ste sa po kariére dali trebárs na štúdium práva?
Takto som nad tým nepremýšľal,
ale nikdy nehovor nikdy. Nechávam si otvorené dvere. Chcem sa najmä zdokonaliť
v anglickom jazyku. K taliančine, ktorú ovládam, by som rád pridal
ešte jednu cudziu reč. To dnes vnímam ako svoju prioritu. Uvidím, čo práca
v asociácii bude vyžadovať, na základe toho sa neskôr zariadim.
Bývalý český stopér Tomáš Řepka nazýva koniec kariéry polosmrťou. Zdá
sa, že vy sa na jej príchod svedomito pripravujete.
Určite to nie je jednoduché. Veľa
príkladov nám ukázal sám život, niektoré sa skončili šťastne, iné aj
tragicky. Každý športovec by mal nad tým vážne uvažovať. Řepka určite veľmi
dobre vie, prečo použil takéto prirovnanie. Zrejme nebol ďaleko od pravdy.
Niekto to zvláda ľahšie, niekto zase ťažko. Každý má svoju cestu. Je potrebné
sa na to pripraviť.
Usadíte sa na východe?
Áno. Rozhodli sme sa už takto
skôr, keďže aj manželka je z východu. Pokiaľ nebude vážny dôvod na zmenu,
neplánujem na tom nič meniť. Chcem zostať doma.
PETRŽALSKÉ OBDOBIE HODNOTÍ AKO NAJÚSPEŠNEJŠIE
Jeden z najväčších momentov kariéry Blažeja Vaščáka sa týka decembra 2005. Petržalka hrala skupinovú fázu Ligy majstrov. Po víťazstve v Porte a dvoch remízach s Glasgowom Rangers mala na konte päť bodov. Ak by v poslednom zápase zdolala na bratislavskom Tehelnom poli Porto, postúpila by do jarných bojov milionárskej súťaže. Blažej Vaščák sa v 64. minúte rútil sám na bránu súpera, no po faule sa porúčal k zemi. Ak by existoval v tom čase systém VAR v Lige majstrov, bola by to penalta a Artmedia by smerovala medzi 16 najlepších európskych tímov. „Futbal sa vyvíja. Nebol som vtedy v správnom čase na správnom mieste. Táto technológia ešte neexistovala. Človek vôbec nepremýšľal o tom, že by niečo podobné mohlo byť. Určite je to prospešná vec pre futbal, ale mohli sme na majstrovstvách sveta vidieť, že technológia nevyrieši úplne všetko. Stále tu existuje ľudský faktor, ktorý v konečnom dôsledku rozhoduje. Asi to tak malo byť. Čo bolo, bolo. Už sa to neodstane. Možno by ma to pribrzdilo v osobnom rozvoji. Po Lige majstrov sme si viacerí vydobyli zahraničný angažmán. Možno by som nikdy nezažil pôsobenie v Taliansku. Všetko, čo sa vám v živote stane, má nejaký význam,“ myslí si Blažej Vaščák, ktorý aj napriek tomuto zážitku svoje najkrajšie futbalové časy spája práve s pôsobením za Starým mostom: „Každé obdobie malo svoje čaro. Keď sa však pozriem dozadu, v čase úspechu Petržalky nebol slovenský futbal vnímaný tak ako dnes. Myslím si, že toto obdobie bolo pre mňa osobne najúspešnejšie. Až s odstupom času si uvedomujeme, čo sme dokázali. Sme jediný slovenský tím, ktorý získal body v Lige majstrov. Boli sme súčasťou jarných bojov Európskej ligy. To sa naozaj nikomu nepodarilo. Bolo to krásne obdobie, ktoré mi prinieslo veľmi veľa. Mal som možnosť prestúpiť do vtedy najkvalitnejšej ligy na svete a hrať proti najlepším hráčom planéty. Nemám sa na čo sťažovať.“