Obrovskú erupciu radosti zažili Ružomberčania v nadstavenom čase zápasu v Michalovciach. Po tom, ako boli počas deväťdesiatich minút horším tímom a vypracovali si jedinú streleckú príležitosť, práve po rane Dalibora Takáča zahrávali rohový kop a košický odchovanec posadil center na hlavu Alexandra Mojžiša. Krajný bek Liptákov presným zásahom rozhodol už druhý zápas za sebou, rovnako ako týždeň predtým v Dunajskej Strede. „Je to veľmi zvláštny pocit, veď ja nie som žiadny strelec,“ usmieval sa šťastný 20-ročný mladík po góle, ktorým už druhýkrát zariadil pre svoj tím trojbodový zisk. „Nejaká oslava určite bude,“ sľuboval Alexander Mojžiš.
Ružomberčania pritom herne nepresvedčili a brankár Matúš Macík bol v celozápasovej permanencii. „Pravdupovediac, už som ani neveril. Futbal sa však hrá na góly a my sme jeden dali, takže sa radujeme. Je pravda, že Michalovčania mali prevahu na lopte, ale popasovali sme sa s nimi a napokon to vyšlo,“ dodal Mojžiš.
Azda najviac gólových šancí mal domáci stredopoliar Peter Kolesár, len v prvom polčase sa dostal k trom sľubným zakončeniam. „Boli sme lepší, ale jednoducho nám nebolo súdené vyhrať. Inkasovali sme v samom závere a neskutočne nás to mrzí. Šancí sme mali naozaj dosť, mali sme ich premeniť,“ sypal si popol na hlavu Kolesár, ktorého tím ešte nikdy Ružomberok nezdolal. „Viem o tom, všetci o tom vieme a dnes sme to chceli zlomiť. Mali sme k tomu veľmi blízko, no opäť sa nám nepodarilo vyhrať a dokonca sme nezískali ani bod.“
Zemplínčania nastúpili na trávnik v tričkách s číslom 29 a odkazom pre spoluhráča Mateja Trusu, ktorý pred dvoma týždňami v zápase s Trenčínom utrpel zlomeninu nohy a čaká na neho dlhá pauza. Bol však na tribúne a o odkaze netušil. „Bol to nápad vedenia nášho klubu a ľudí, ktorí sa okolo futbalu v Michalovciach pohybujú. My v šatni sme chceli Mateja takto podporiť a dúfame, že sa čo najskôr vráti. Už sa zotavuje, tešíme sa na neho,“ usmial sa Peter Kolesár. Mateja Trusu gesto spoluhráčov dojalo: „Vôbec som to nečakal. Odkaz ma veľmi potešil a chýbalo málo, aby som sa rozplakal.“
Na mladého futbalistu čakajú ešte štyri týždne s barlami a potom bude môcť na nohu stúpiť a začať rehabilitovať. „Prvotný odhad bol omnoho horší, toto znie omnoho lepšie ako rok pauzy. Operácia sa podarila výborne, a tak mám úsmev na tvári. Nemám prečo smútiť, môj stav sa zlepšuje. Verím, že vo februári budem hrať futbal,“ načrtol optimistický scenár Matej Trusa.